Vampires

Cez to rozmýšlanie rozmýšlala o tom aké je to krásne byť s ním o tom že by sa na to mala tešiť no teraz cítila strach. Strach z niečoho čo nevedela opísať. Chcela sa nad tým pousmiať ale strach alebo srdce jej to nedovolilo ?. Zišla do kuchyne sadla si na stoličku a čakala. Vôbec nepremýšlala nad tým ako vyverá. Možno vedela že krásna je ya každým. Mysel sa jej pozastavila. Počula niečo no nerozumela tomu. Otvorila oči a išla sa napiť. Oprela sa o kuchynskú línku a snažila sa o nemožné. Chcela ho opäť pozreť. Zamyslela sa čo ak je ... čo ak je .... Svoje myšlienky radšej nedorozprávala. Počula zvoniť zvonček otočiila hlavou no nešla ku tverám. Zvonček zazvonil ešte raz keď sa rozhodla pozvať ho ďalej. Pomaly ale zretelne zakričala. Rafael poď ďalej, som v kuchyni. Rafael sa objavil dnu keď sa zrazu zamyslel nad tým že nikdy si nevšímol aké je to priestrané. Wau je to také iné. Maria nepochopila a usmiala sa a čo si čakal ? Že je tu bordel alebo kopec kníh či niečo také ? Rafael sa hlboko pozrel do Mariinych oči a odpovedal jej prekvapeným no upokojúcim tónom hlasu. Nie to vôbec nie len no ako ti to povedať čakal som niečo iné. Tvoje nárašky ako si nechápem. Predsa si tu už bol. A mimochodom som si istá že nie jeden krát. Myslím že ma moje pocity neklamu. Hm to je zaujímavé tvrdenie. Bol som tu máš pravdu no nevšimol som si tu krásu v jednoduchosti v podstate som sa nikdy nezaujímal nad tým ako vypadá tento dom. Maria sa snažila zakryť jej zvedavosť no bolo isté že to chce vedieť. Dokonca to pochopil aj Rafael ale neodpovedal bez jej otázky predsa Prečo by jej to mal vysvetlovať ? Takže nevšímal si si krásu nášho domu ? Tak asi si si musel všímať niečo iné ? Povieš mi to čo to bolo alebo som príliš zvedavá ?. Pozerala sa mu do očí ktoré sa jej tak strašne páčily. Boli tak krásne že keby sa zničil aj celý svet ju by to nezaujímalo pohľad do jeho očí by ju zachránil. No vieš už ako to chodí všímal som si odlišnosť. Hmm to je nazamyslenie a odličnosť čoho ? či to je prisné tajné. Tak to teda nie je prísne tajné ale dozvieš sa to kúsok neskôr ak ti to nebude vadiť. Pozerali si do očí neustále. Mariu ovládlo pokušenie pobozkať ho. Otočila sa chrbtom a iba odkývla hlavou že Nie. Takže mali by sme ísť nie ? Po dlhšej dobe sa ozval Rafaelou hlas. Maria mu odpovedala unaveným tónom. Ale jasné čo by nie už poďme, len počkaj pôjdem si po sveder ešte. No zdáš sa byť unavená ak chceš môžeme to odložiť. Alebo ostaneme u teba ? Nie nerob si  starosti nič mi nie je. To sa ti určite iba zdalo. Počkaj idem už po ten svedet. Prosím ťa nestoj tu ale posať sa. No dobre ako chceš tak ja ťa počkám tu ani sa nepohnem z tej stoličky. Maria išla do izby bola tam trocha dlhšie keď sa Rafael rozhodol ísť pozrieť čo sa s ňou stalo. Dvere na izbe boli pootvorené. Maria Maria si tu ? Maria halo ?!!!! Ozýval sa jeho vystrašný hlas no Maria mu stále neodpovedala. Vošiel do izby a pohľad na Mariu ho strašne vyľakal. Okamžite sa k nej priblížil. Maria ležala na zemy no nebola viac bledá ako zvyčajne.  Zdvihol ju na postel a podložil jej hlavu vankúšmi začal ju tlapkať mierne po celom tele no nič sa nedialo. Maria sa cítila ako na pokraji zo silami bola taká slabá ako nikdy predtým. Cítila že stráca chuť do života. Rafael po chvíli pochopil že ten čas je tu. Maria sa potrebuje napiť krvy inak neprežije. Aj to bol zámer jeho náštevi aby ju zachránil pred utrpením a nakoniec smrťou.  Rýchlo sa vidal na lov. Vedel že lucká krv by Marii pomohla no vedel že po nej bude dlho ešte smädná a začne zabíjať. Vidal sa do lesa a zabil nieaké zviera. Keď sa vrátil Maria bola chladná ako on. Nebolo mu to divné ale vedel že ona je ešte z polovice človek tak to bolo zlé až veľmi zlé. Okamžite jej dal napiť sa krvy. Išlo to veľmi ťažško no nakoniec sa mu to podarilo. Maria pomaly otvárala oči no kým sa prebrala trvalo to dosť dlho. Rafael sa o ňu veľmi obával no keď videl náznak života bol celý šťastný. Ani tomu nechápal ako mohol byť taký šťastný. Keď sa Maria prebrala už úplne bola trocha zmetená. Cítila čudnú chuť v ústach. Pozrela sa na stolik a nechápala. čo čo je to tam ? Rafael !!!!! Chcela kričať ale nemala silu. Maria vysvetlím ti to len sa nenamáhaj. Nechcem nič počuť choď preč !!!!! Ty si zviera to je odporné. ako si mohol ? ako ? Maria nechápeš tomu bolo to pre tvoje dobro. Porozprávajme sa ja ti to vysvetlím. Prosím ukludni sa. Pozeral sa na ňu presvedčivo. Ako by jej pozeral až do duše. Maria si sadla a zhĺboka dýchala. Chcela aby odyšiel aby odyšiel preč no nevedela ako mu to má povedať. Chcela ho prosiť kričať no nešlo to. Správaš sa ako idiot prečo si to urobil ? Musel som pre teba. Nemožem dopustiŤ aby sa to stalo. Čo Rafael čo sa ma stať. Maria je toľko veci čo ti tajím trhá ma to ja už nevidržím neviem čo sa so mnou deje. Neviem vysvetliť ten pocit je iný nepoznal som ho za tie roky ani raz, Myslím že viem o čom vravíš. Cítiš teplo rýchlo ti bije srdce keď si so mnou musíš sa usmievať. Keď nie si so mnou musíš na mňa myslieť. Maria ty tomu  nechápeš moje srdce nebije tuhšie moje srdce ako keby znova bolo. Niekto ti ho zlomil ? Nie Maria nikto mi ho nezlomil. Ničomu nerozumieš a to tak strašne bolí. A ja nerozumiem ako to može bolieť. Nerozumiem máš pravdu ! Vysvetli mi to prosím ťa. Vysvetli mi tvoje slová. Ušetri ma od sĺz a vrav! Maria niečo tušila pospajala si to do kopy a slzy sa jej tlačily do oči. Nechcela tomu uveriť nahovárala si že to tak nie je. Nepovedal mi to možno sa mýlim a je to inak. Bolo ticho až do kým nezačal rozprávať. Maria ničí ma to musím ísť musím !!!! A bol preč. Marie sa tiskly do očí slzy. Kričala jeho meno. Kričala o pomoc. Vedela že ju musí počuť. Prosila no prosila márne. Sadla si na postel skrčila nohy a plakala. Make-up sa jej roztekal po tvári a nemohla tomu uveriť. Nemože to byť pravda ! Počuješ nemože ! Nevedela komu to vraví no bolo to také márne. Ako jej volania či prosby o pomoc. Rúcal sa jej jej svet. Vedela že Rafael je iný. No nevedela v čom je iný. Pomali jej to dochádzalo a keď videla videla to nemožné no tak skutočné nechcela žiť. Bála sa ho no bála sa aj seba. Bála sa jeho no nie pretože by jej mal ublížiť. Bála sa ho pretože nevedela o ňom nič nič !!! Bála sa že sa zamilovala do niekoho kto je jej rodina. Bála sa toho tak veľmi že chcela skončiŤ to trápenie. No nešlo to !!!!!!  Keď sa na druhý deň zobudila cítila sa o mnoho lepšie a silnejšie. Nevedela čím to je no ležala ešte v posteli ani sa nepohla. Neotočila hlavou bála sa že sa prestane cítiť dobre. Dýchala a cítila ho. Myslela si že to nie je pravda len jej nezmysel. Pretože neustále na neho musela myslieť. Po dlhšej chvíli sa otočila. A ? A bol tam. Bože !!!!!!! skrýkla. Ty si ma teda ale vyľakal kolko si už tu ? Nie dlho Maria. Dobre a ako si sa sem dostal ? Otvorila ti Caroline ? Nie nedaj sa vysmiať spýtal som sa Nilly či náhodou nevie kde máte ďalší klúč od domu. To je pekná mrcha keď ti to povedala.Kto vie čo bude robiť keď sa dozvie že si to prezradil. Pousmiala sa a odyšla. Kam ideeš ? Spýtal sa Rafael prekvapený. Tam kde tvoje oči nedovidia. Tak teda ťa počkám tu. Povedal Rafael a po sekunde si sadol na stoličku ktoré bola na druhej strane izby. Maria sa zatiaľ osprchovala a prezliekla. Rafael sa chcel ísť pozrieť na to čo robí ale neodvážil sa. Zatiaľ kým tam nebola uvažoval o tom aký tenton deň.Maria sa zdá byť celkom v pohode, možno si myslela že to bol iba sen. Smial sa sám sebe. Po niekoľkých minutách plného očokávania Maria konečne vyšla von Pohmĺkovala si neznámu melódiu.Na vonok vyzerala byť šťastná no vo vnútri ju zožierala neistota a zvedavosť. Takže ... ? ozval sa Rafael. Tým myslíš čo ? Ideme niekam alebo chceš ostať doma ?  To je na zamyslenie. usmiala sa jemne no za pár stotín zase zvážnela. Rada by som išla niekam von, ak by to bolo možné. Ako chceš. A kam by sme išly ? Hmm pozeral sa na ňu a pritom bol taký nehybný ako socha. Mariu to znepokojovalo. Preto škrabala nechtami o stolík pri ktorom stála. Napadlo ma že by sme išly niekam do parku alebo niekam na obed čo  ty na to ?Bolo by vhodné tiché miesto. Máš pravdu tiché miesto by bolo vhodné. Ale tvoj nápad nieak poupravím ak ti to nebude vadiť. Maria sa na neho zamračene pozrela zatiaľ čo on sa usmieval, po dlhšej chvíli odpovedala. A ako ? Ty si ale zvedavá, nechaj sa prekvapiť. Idem domou neskor po teba prídem. Maria nestiha ani odpovedať a už bol preč. Jej otázky boli zase také isté prečo mi toto robí ? No odpoveď nevedela. Vedela že sa k nej musí dostať čo najskor inak z toho zošalie. Pripravovala si čo mu povie keď budú spolu no aj tak to nevedela. Nevedela nič len jedným si bola istá. Túži ho vidieť zase, je ako magnet. Gravitácia pri ňom nie je nič. Mohol by lietaŤ bežala by za ním. Jeho pád bude aj jej pád. No navyše tušila čo sa deje s ním aj s ňou ona a on. Oni sú niečo iné ako ostatný. Všetko dokonale zapadalo do seba. Neznášam tepo, som rýchla, som neuveriteĺná krásna, počujem čo si iný myslia, vidím záblesky toho čo sa stalo alebo sa stane. Sme vinímočný navyše to čo sa stalo. Dal mi napiť niečo odporné niečo tak zlé. Myslela som že sa z toho pogrcám no teraz by som to najradšej vypila znova. Hoci vedela kto je nebola si tým na sto percent istá. A mala ešte nezodpovedané otázky. Ktoré by najradšej kričala na celý svet ale nešlo to nešlo.