Jdi na obsah Jdi na menu
 


Maria 5.kapitola

6. 6. 2012

Maria bola v meste, nevedela čo má robiť. Myslela si že celý deň bude nuda, no mýlila sa celý deň bol adrenalín. Vybrala sa na prechádzku po meste, no najprv sa zastavila kúpiť si v bufete pitie. Ako si vyťahovala peňaženku aby zaplatila Pepsi niekto vošiel do obchodu a začal nezrozumiteľne kričať. Niečo v znení Ani sa nehni lebo strelím, zostaň stať tam kde si. Maria pomaly odstúpila od pokladne. Snažila sa vypočuť jeho myšlienky. Ale on sám nevedel čo si myslí. Zmetok v jeho hlave bol veľký. Snažila sa premýšlať o tom ako ho upokojí, no nič ju nenapadlo. Odstúpovala pomaly preč, keď zbadala to auto čo predtým pred obchodom. Vyľakalo ju to. Keď už bola za jedným regálom zobrala telefón s kabelky a rozmýšlala čo ďalej. Niekto z dodávky vystúpil. Rýchlo išla čo najďalej a telefon ukryla. Už si to všimol aj Lupič, začal vyvádzať. Kam že kam že nepočula si ma čo som ti povedal stoj a viac sa nehýb inak toto tu skončí veľmi zlé. Jeho hlas bol vystrašený ale rozhodný a jeho myšlienky ešte horšie. Maria si sadla na zem a pozerala na dvere. Čakala kedy ju niekto zachránení kedy on odýde. Snažila sa posunuť k telefónu ale lupič bol príliš blízko. Zatvorila oči a snažila sa prestať myslieť, až jej zazvonil telefón. nahlasi si vzdychla Ach to bude asi Nilla už je asi v meste.  Bez rozmýšlania sa pohľa k telefónu a lupič začal strielať. Strelil  o pár centimetrou od nej. Nerozumela si mi ? už žiadny pokus rozumieš. Ale ja to musím zdvyhnúť. Prečo by som ti mal veriť že to nie je zase len nieaký podvod. Na podvody sa teraz vážne necítim. Zobrala telefón do ruky a zdvilhla. Halo Nilla si to ty M Ano to som ja, ešte som na policajnej stanici, asi tam už dnes nestihnem ísť šofér s autom ktorý do mňa nabúral ušiel, musím tu čakať až do kým sa nenájde. No dobre  Nilla nevadí tak ak sa ti bude dať  zavolaj mi neskor ako to dopadlo. Bez obáv, potom sa ešte ozvem. Maria rýchlo zrušila hovor a položila telefon nastalo ticho, v tom niekto vošiel do dverí. Maria ho dobre nevidela, počula len rozhovor medzi dvoma mužmi. Jeden muž mal veľmi znýmy hlas no nevedela si spomenúť odkiaľ ho poznala. Snažila sa počúvať ich mysle no ostalo ticho, tiché prázdno iba záblesky. To sa stávalo iba pri ňom pri tom jednom jedinom. Rafael ? Ten tu čo robí. Zrazu sa ozval ten povedomý hlas, Je to naozaj on alebo mám preludy. Prišiel ku nej bližšie a vyzeral šťastne no zároveň vystrašene. Si si v poriadku nič sa ti nestalo ?  Pýtal sa mnoho otáziek naraz. V tom si Maria všimla že lupič tam už nie je. Zdvihla hlavu a len krútila hlavou po chvíle povedala prvé slová. Som v pohode pohode, čo tu robíš ? Maria vážne sa ti nič nestalo ? Nie nič, ale čo tu robíš nerozumneš ? Maria potom ti odpoviem teraz by sme už mali ísť. Dobre tak poďme. V hlave mala mnoho otáziek no nevládala rozprávať čo chcela, čakala kým sa dostanú von a potom zase, zase to isté nové otázky. Veď predsa to auto, ty máš iné auto, toto auto nabúralo do Nilly čo to má znamenať Rafael kto si vlastne čo chceš ? Maria. teraz na to nie je čas poďme rýchlo preč. Maria mu doverovala, nasadly to auta a on zase začal rozprávať. Maria nechápem veď si ako ja. Prečo  si nič neurobila ? Len tam tak stála, je to pravda že si z polovice.... ? Čo že som spolovice, nerozumiem o čom mi tu rozprávaš. Som som človek tak ako každý iný. Si človek ? ako každý iný ??? .... Tak potom prečo počuješ iné veci ? Vidíš iné veci ?  Myslíš že to každý normálny človek dokáže ? Odkiaľ o tom vieš ? odvez má domou. Poviem ti úprimne mám z teba strach. Mariaty sa ma nemáš prečo báť prepáč, prepáč iba ma rozúrilo to čo sa dnes stalo. Bál som sa že sa ti niečo stane to je všetko. Odvez ma domou prosím. Chcem ísť domou, potrebujem sa ukľudniť zajtra sa porozprávame. Dobre odveziem ťa domou ale až potom ako sa navečeriame tak kde by si chcela ísť večerať ?  Tak teda dobre aj tak som hľadná hlavne nech to máme už rýchlo zasebou. Cestu do reštauracie sme prežily potichu našťastie to bola iba chvíľka. Boly sme už v reštauraci keď sa ma milým hlasom spýtal Tak čo si dnes dáš ? No ja by som si dala niečo rýchle. Tak teda dobre. Možu byť špagety? Jasné možu byť, tak choď prosím ťa objednať. Dosť ma bolý hlava. Ani to ho nevyviedlo usmial sa a jemne odyšiel. Ani sa nenazdala a už bol zase nazad. Po tichu začala jesť. Tak teda prepáč, nechcel som byť k tebe hrubý. Viem že sa teraz cítiš blbo a bojíš sa ma. Nechaj to tak dnes sa mi nechce o niečom rozprávať. Dobre Maria ako chceš, budeme tu potichu alebo radšej odýdem aby ti bolo lepšie bezomna ? Nie tak to nie je. Prosím ťa prestaň. Je mi tu s tebou .. fajn. Ale nemám po tom všetkom náladu. Ty mne prepáč, ale hlavne pri mne ostaň. Povedala vystrašeným hlasom a Rafael sa opeť usmial. Tak ako chceš Maria zostanem tu s  tebou. Dúfam že je pravda čo vravíš. Zvyšok večere a aj cestu strávily po tichu. Ale s mylímy pohľadmi, myšlienky si chránily sami pre seba. No obaja sa tešily na druhý deň.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář