Maria 3.kapitola
Ešte jedná hodina vzdychala si Maria. Nevedela sa sústrediť na nič iné, v brušku ju šteklilo. Bol to vážne hnusný pocit zvedavosti. Snažila sa nemyslieť na neho, ale každého myšlienky sa upieraly hlavne na Rafaela. Keby som ich tak nemusela počuť, možno by som na neho toľko nemyslela. Prečo nepočujem čo si myslí, a prečo ma už netrápy moja minulosť ale iba on. Veď možno práve on je moja minulosť. Práve zazvonil zvonček, Maria sa rýchlo ponáhľala do jedálne. Cítila ako by jej srdce bylo milión krát za sekundu. Blízko jedálne spomalila, zbadala tam jeho. Krok sa jej spomalil na toľko že skoro úplne zastavila. Rafael bol opretý ostenu a pozeral sa do neznáma. Blízko neho stála Kathryn a pozerala sa na jeho úžasnú tvar. Rafael sa pozrel k smerom k Marii a podyšiel o krok bližšej k nej. Maria išla smerom k nemu normálnym tempom. Čo samozrejme neušlo Kathryn. Obaja si ju nevšímaly. Tak čo si dáš k dnešnému obedu Maria? ozval sa jeho dokonalý hlas Maria sa pozrela na neho s smevom na tváry. Nie som si ešte istá, čo také by si mi navrhol ? Keď sa ich oči stretly, obaja rýchlo odvrátily pochľad od seba. Keď vstúpily do jedálne každý sa na ních pozeral, ako na zázrak. Navrhol by som ti niečo ľahké, aby sa ti dobre cvičilo. Tváril sa že si nevšíma ľudí ktorý sa na ních pozeraly, ako keby bol na to zvyknutý. Odkiaľ to vieš, veď ty ty predsa nemáš so mnou telesnú ? Zabudla si ? Maria veď ja viem predsa všetko. Ako to robíš? Možno tak ako ty. a opeť sa pozrel na Mariu, ktorá vyzerala tak že ho nechápe, alebo sa tak chcela tváriť. Tak kam si sadneme ? snažil sa zmeniť tému. Zabudol si ? Na čo prosím ťa ?. Ešte som si nezobrala jedlo. Ach no jasné teda ešte ani ja, čo keby si nám obydvom niečo vybrala a ja zatiaľ nájdem miesto kam si sadneme ?. A čo také by si si dal, predsa ja neviem čo rád ješ. v jeho hlave okamžite zbadal záblesk jabĺa a tyčiinky. To nechám na teba Maria, možno budeme mať niečo spoločné, skús my vybrať to čo tebe chutí najviac Maria sa vybrala smerom k plútu s jedlom a zatiaľ premýšlala o tom čo sa bude pýtať Rafaela. Bála sa že nenájde tie správne slová alebo že sa jej tam zasekne jazyk a už ani necekne slóvko. Vedeľa že nie je bohvie ako výrečná, ale pri ňom sa cítila inak, možno sa zmení pri ňom aj jej výrečnosť, myslela si. Zobrala si jedlo a vrácala sa ku stolu, položila jedlo na stol. Rafael sa usmial a v sekunde bol pri nej odsunul jej stoličku a keď sa nežne a rázne posadila prisunul jej ju. Sadol si rýchlo apozeral sa na ňu s úsmevom. Maria zdvihla džús a napila sa. Aký máš najradšej ? Čo aký mám najradšej? Predsa džús ty si ale divná, ničomu nechápeš. Maria zostala ticho, nevedela čo povedať po chvílu jej vykĺzlo z niečo z úst. Nie som divná, ja rozumiem veciam len len ... Len čo ? spýtal sa zvedavým tónom Rafael. Len no len nerozumiem tebe, nechápem nič čo sa deje okolo teba a nechápem kto si alebo čo je so mnou v tvojej prítomnosti.Mám plno otáziek na ktoré nepoznám odpoveď. Zúfaly tón z jej hlasu srčal. Prepáč, nechcel som aby si bola smutná. Myslel som to len v dobrom nič v zlom, mrzí ma ak som sa ťa dotknul. Nie nedotkol si sa ma len som ti to chcela vysvetliť.Čakala som skor že mi povieš nech sa pýtam. Rafael otočil hlavu od nej a bol ticho. Dnes je na otázky priskoro ? Nie to vobec, len máme málo času. Čo keby sme si niekam vyšli ? povedala pomaly a váhavo sama nevedela či to ona chce. Tak čo povieš na sobotu ? išly by sme niekam na večeru ak sa ti to hodí. A v piatok tu nebudeš ? Sobota no ahmmm to by celkom aj šlo. Nie dnes večer odchádzam, pojdem si niečo vybaviť do mesta. Ach no tak dobre ako povieš, dfam že sa vrátiš čo najrýchlejšie. Vrátim sa hneď ako to bude možné nemaj strach, možno ma stretneš skor ako to očakávaš. Nachvíľu ostalo ticho keď začal rozprávať opeť. Teraz si musím už ísť pripraviť papiere na zajtra, a už je prázdná jedáleň, takže sa maj a vlastne nechceš domov zviesť, rád s tebou strávim ešte trochu času. Mariu lákala ta predstava Rafael ju pritahoval, nachvíľu zabudla na to že má ešte dve hodiny telesnej začala rozprávať. An, Ani nie ešte mám telocvik aa okrem toho nechcem pútať pozornosť na seba v tvojom fáre. Obydvaja sa začaly uštipačne smiať. No dobre aj keď si sa mohla uvolniť z telesnej výchovy nič zlé by sa nestalo. To máš pravdu ale no radšej nie, nechajme to na niekedy inokedy, možno dakedy ráno alebo no nechajme to skrátka na teraz tak. No ako teda chceš, všimla si si Kathryn tu je ešte aj keď je jedáleň prázdna. Asi ťa sleduje. začala sa smiať Maria.Tak ja radšej už idem prezliecť sa, aj tak už budem meškať. Tak ahoj zatiaľ teším sa na sobotu nezabudni. Rafael sa usmial a pozrel na Mariu. Neboj sa nezabudnem zatiaľ sa maj. A obydvaja sa od seba vzdialovaly no stále na seba mysleli.