Maria 2.kapitola
Cez noc nemohla spať, musela myslieť na tajomného Rafaela. Dúfala v to že ho ešte uvidí, no nevedela či si nerobí len zbytočné nádeje. Nevedela si vysvetliť ako mohol poznať jej rodičou keď je v jej veku, aspon tak vyzeral.
Na druhé ráno sa zobuila plná nádeje. Konečne mala dobrú náladu, no dôvod nevedela. Jej nevlastný rodičia sa čudovali že má dobrú náladu. Mysleli si že jej ju pokazily kvôli oslave. Ráno prišla k nej jej nevlastná mama Caroline. Aby sa presvedčila či je Maria v poriadku. Keď videla mariine nadšene potešilo ju to . Opatrne sa jej snažila spýtať čo ju tak potešilo. Páčil sa ti ten darček od náš ? Spýtala sa zvedavo. Maria jej automaticky odpovedala. Všetky boli krásne, no najviac sa mi páčily dva. Caroline nevedela ktoré to boly, ale bola nadšená takže sa spýtala na rovinu. Aj ten od nás ? Áno aj ten od vás, viem ako ste si dali zaležať na výbere darčeka. Caroline spokojne odyšla pripraviť raňajky, zatiaľ čo sa Maria pripravovala do školy. Veselo zišla dole schodamy, aby stihla pozdraviť ešte nevlastného oca Gussepeho. Cítila vôňu raňajiek ktoré mala každý deň no tento deň jej tá vôňa pripadala byť ina. Vošla do kuchyne kde boli už na stole pripravené raňajky. Zvedavo sa spýtala: Caroline, je tu ešte Gusseppe? Caroline si vzdychla Nie už tu nie je odyšiel chvíľu pred tebou, chcela si niečo ? Maria na pár sekúnd zosmutnela, a ostalo ticho. No tak aký darček sa ti to ešte páčil najviac? Ten si určite nevidela, dostala som ho ako posledný. Berem si ho so sebou do školy, takže nerob si nádeje v mojej izbe ho už nenájdeš, Čo si to o mne myslíš Maria? Dobre choď, nech sa ti darí. Maria sa jemne usmiala, nálada sa jej opäť vrátila. Veď my sa už poznáme Caroline, a ozaj dnes možno prídem neskôr. Prečo ? Už musím ísť potom ti to vysvetlím. María usmiato vybehla von, zhlboka dýchala a čakala že príde niečo lebšie ako do teraz. A mala aj pravdu. Pred školou na parkovisku stálo nové nablískané čierne fáro. Nikdy predtým ho nevidela, bolo tak krásne ale moc si ho neobzerala. Zabudla na čudné zvuky v hlave, no v škole bolo toľko ľudí že sa jej opôť vrátily. Každý jeden rozmýšlal nad tým istým. Nad krásnym chlapcom torý nastúpil k nám do školy do 2 ročníka. Vyzeral trochu staršie, no ona vedela že je to Rafael. Okuliare ktoré mal na očiach zarývali to najkrajšie a najpoctatnejšie. Snažila sa zistiť informácie o Rafaelovi, nebolo to pre ňu moc ťažšké keďže počula iných čo si myslia. Trvalo jej to trochu dlhšie, kým prezrela každú mysel až natrafila na tú správnu osobu. Od Kathryn zistila že majú spolu spoločné hodiny Angličtinu, Chemiu. Španielčinu, samozrejme že aj telesnú ale tú spolu cvičiť nebudú xD. Stále čakala na predposlednú hodinu Angličtinu s nadšením, bola nad Rafaelom tak zamyslená že ju nič iné nezaujímalo. Nadyšiel ten čas, Maria sa rozbehla plná nadšenia do )Anglickej učebni, no pred dverami zastala. Snažila sa zistiť či je tam Rafael z myslí spolužiakou. Ach samozrejme je tam Kathryn ta bude isto nad ním zamyslená. A nemýlila sa, Kathryn tam už sedela. V jej myslí boli myšlienky len o Rafaelovi,. Ten je taký krásny. škoda že sa ešte nerozhodol ku komu si sadne, možno na niekoho čaká, alebo nakoniec si sadne na jediné volné miesto. Ach nie ku tej krásnejm Marii nie, veď on ju ešte nepozná nevie aká je čudná... Rozprávala si sama pre seba. MAria sa zhlboka nadychla, oprela sa o stenu plná hnevu na ktorý rýchlo zabudla, jej myšlienky sa vrátily zase k Rafaelovi. Nilla ju prišla zavolať do triedy. Maria už ideš do triedy ? Na hodinu už zvonilo, každú chvíľu príde Pán Maydlon. Maria nevnímala Nillu, nevnímala nič okolo seba. Nilla ju podrgla tak poďme. Maria si vzdychla Ach áno už idem, prepáč mi bola som len zamyslená nad dnešným testom. Nilla plná nadšenia oznamovala Marii že nebude žiadny tewst. Vieš kvôli tomu novému žiakovi. Opakovala stále dokola Nilla. Ach to je skvelé povedala Maria otráveným tonom. To teda áno, ale už radšej poďome. Dobre tak teda poďme Nilla, máš prednosť. A vstupily do triedy plnej ruchu. Maria nevyzerala v poriadku. Maria je ti niečo, nechceš ísť radšej na ošetrovňu? Ak chceš pojdem s tebou ? Nie nič mi nie je. Odvrkla jej Maria, myslela si že to Nilla nehá tak ale Nilla na svoje naliehala. Nemám ti doniesť vodu alebo niečo iné? Nie netráp sa, prepáč som otrávená nechajme to tak. A z čoho si otrávená ak smiem vedieť. Nillyne myšlienky hneď smerovali ku včerajšej návšteve na narodeninách. Ani sama neviem. Tak čo páči sa ti ten nový chalan? Maria nadhodila rýchlo inú tému. Ach áno ešte som ho nestretla, ale počula som že je naozaj pekný. Je krásny a nie pekný. Opravila ju Maria. Nilla sa začala obzerať po novom spolužiakovi. Pristúpila bližšie k Mariie, naklonila sa k Mariinimu uchu Práve stojí za tebou. pošbkala jej pomaly a zretelne. Mariia sa pomaly otočila, aby sa presvedčila či je to tak. Ahoj, tak ty si teda ten nový žiak ? No tak to som asi ja, myslím že budeme mať spolu viac hodín. milo sa usmial na Mariiu. Kathrynine myšlienky zvonily do Mariineho ucha ako taký zvonček no zdalo sa že aj do Rafaelovho. Ach už zase na seba púta pozornosť, ako by nestačilo že je čudná ešte aj musí zbaliť toho nového chalana. Maria sa to snažila odignorovať a začala od znovu rozprávať. No tak to teda asi budeme. Nilla rozmýšlala že je to ten chalan z oslavi nesmelo povedala. Tak vy sa už poznáte ? áno ja som Rafael a ty si určite Nilla. Hej ja som Nilla. Teší ma Nilla. Nilla nevedela čo povedať. Tak teda ja si idem sadnúť, dúfam že platí naša dohoa Maria. Myslím že áno. Tak potom sa porozprávame Maria zatiaľ sa majte. Ostalo ticho, no v Mariinej mysli určite nie. Tak už vieš kde si sadneš ? spýtala sa ho Maria. No uvažoval som že s tebou, ale asi máš už iné plány. Prepáč, ale mám si sadnúť s Nillou, sľúbila som jej to. Možno by som ju vedel presvedčiť aby ťa pustila sadnúť si ku mne. Nie to nebude ten najlšbší nápad. Maria rozprávala neúrpimne a pri tom sa pozerala na KAthryn. Možno dakedy nabudúce. Ach tak teba trápia rečí iných. Nie to vobec, tak ak chceš sadnime si spolu na obedoch. Tak teda na obedoch zatiaľ sa maj Mariia. Jeho kroky bolý také ľadné, skoro ako tie Mariine len o niečo krajšie, jeho pleť a krása je tiež ohromne podobná s tou Mariinou, nakoniec jej to bude len nieký bratranec možno. Pomyslela si Kathryn. Mariia to samozrejme neprepočula, pozrela sa na Kathryn s divným výrazom, čo si Kathryn samozrejme všimla zase začala mať milión myšlienk, no tento krát ich Maria od ignorovala. Pomaaly si sadla na svoje miesto, a sledovaľa kde si Rafael sadne. Našťastie maly v triede ešte jeden volný stol tak to nebolo ani moc ťažške uhádnuť kde si sadne. Po tom ako si sadol za prázdny stol Marii odľahlo. Bola celá zamyslená ale Nilla mala príliš veľa otázok ktoré ju trápily. Tak von s tým, začni nech to mám už za sebou Nilla. Je to ten chalan s tvojej oslavy, odkiaľ ho poznáš ? Je ti tak neskutočne podobný, ste rodina? Hej predstav si to je on, ani som nemala tušenie že bude chodiť do školy sem, Poznám ho hmm no teda ani neviem odkiaľ. A myslíš že nie sme rodina, veď to ešte nieak zistím. Vydýchla si Maria po odpovediach, vlastne nevedela ani čo povedať, no kopa otázok sa ešte neskončila ani náhodou. Maria nepočula Rafaelove myšlienky hoci sa snažila, no občas videla záblesky v jeho hlave, obrazy. Tento krát tam videla Ju a Nillu. Nevedela čo to znamená ale myslel si že o ních premýšla Rafael v skutočnosti počúval ich rozhovor. Maria viac neodpovedala na Nillyne otázky ale robila sa že počúva výkľad učiteľa, v skutočnosti premýšľala o tom či vlastne bude Rafael v jedálni, či s ním nebude sedieť niekto iný alebo či si má k nemu sadnúť. Bola pohĺtená do svojích myšlienok, až tak že nevedela ani kedy zazvonilo.